O anjelovi želaní

ŇECH MAMINKA ŇEJĎE DO ŇEBA

ŇECH JE TU  ZNAMY  PROSIM ŇEBO UROBÍM

Keď som minulý rok písala o liste Ježiškovi, ktorý sa dostal do mojej školskej pošty, myslela som, že už ho nič neprekoná. Omyl. tento rok prišiel ku mne ešte silnejší príbeh…

Hanka vyrábala na Vianočný bazár na predaj Anjelov. Nie hociakých – špeciálnych. Nazvala ich anjeli želaní – vyrábala ich z dreveného vysústruženého štipca, ktorému nalepila anjelské rúcho z filcu, a krídla a hodvábne anjelské vlasy z jemnej česanej ovčej vlny a tiež im na rúcho prilepila drevenú hviezdičku a dozadu dala šnúročku, aby mohli visieť na stromčeku. No – a prikladala ku nim malú ruličku papiera. Na tú sa dá napísať želanie, ukryť “do štipčeka” pod anjelské rúcho a – želanie môže takto krásne pomenované byť súčasťou vianočného stromčeka.

Veľmi nás tým nápadom potešila – bude to taká naša rodinná hra – na srdiečka napíšeme svoje mená, pod rúcha ukryjeme želania…

No- na bazár ku nim vyrobila aj návod, doplnený krásnou básničkou. Aby sa dali kúpiť ako darčeky pre celé rodiny. A hoci sa s nimi naozaj poctivo nadrela a hoci sa ich predalo len pár, povedala som si, škoda takého krásneho nápadu, mohli by sme si také vyrobiť aj s deťmi v škole a mohla by som aj ku svojej knižke pridať možnosť rodinkám takých anjelov kúpiť.

No – a tak som vzala jedného z jej anjelov, pár z jej návodov a chcela som to okopírovať pre decká v triede. Lenže máme novú kopírku a dačo mi nešlo.

Položila som anjela s návodom na čajovú skrinku pred dverami našej triedy a idem ku kopírke. Mohla som si uvedomiť, že naše deti sú zvyknuté v rámci učenia a pátračiek nachádzať na chodbách všelijaké tajné zadania a príbehy a riešiť ich, že všetko sa ich týka, že sú všímavé, zvedavé, reagujú, no VôBEC mi to nedoplo!

 

Trvalo mi to asi dvadsať minút, vrátim sa, vezmem anjela aj návod, vojdem do meeting roomu, kde je teraz kľud a nikto a vravím si, že urobím fotopostup. Položím anjela na podklad. Cvak. Vytiahnem spod anjelského rúcha ruličku papiera na napísanie želania. Cvak. Rozbalím ruličku a…

 

Obe strany niekto popísal! Starostlivo napísané veľké tlačené písmená, cez celé strany sa skvie Želanie želaní:

 

ŇECH MAMINKA ŇEJĎE DO ŇEBA

ŇECH JE TU  ZNAMY  PROSIM ŇEBO UROBÍM

Chvíľu mi to trvá, než mi to dôjde… A potom už mi len tečú slzy.

Anjel želaní si sám našiel svojho adresáta. Neviem, kto to bol a neviem, aký príbeh má to dieťa so sebou. Neviem ani, ako dieťa., ktoré je zrejme prváča, prelúskalo ten návod a splnilo spôsob zadania želania. No som rada, že som anjela nechala na skrinke a že niekto ho vzal ako svoj dar- možnosť napísať niekam- možnosť byť vypočuté, možnosť povedať svoje jediné vzácne želanie.

A zrazu zo mňa všetok ten zhon, únava a  predvianočné “bláznenie”  opadnú.

Máme milión želaní, všeličoho, čo by sme chceli, radi zažili, dostali, dali…

No dnes som náhodou prečítala posolstvo želania niekhoho iného:

Urobme si navzájom to svoje nebo tu. Nech nemusíme odchádzať. A prosím – ak to dokážeme, ak sa o to snažíme zo všetkých síl, prosím, nech je nám dopriate. Aby rodiny mohli mať krásne a požehnané nielen vianoce. Ale všetky dni, v ktorých sú spolu najlepšie ako vedia.

Tak toto prekonalo môj neuveriteľne krásny minuloročný  aj predminuloročný zážitok z listu Ježiškovi 🙂

A stále tak trochu neviem, čo s tým a prečo to ku mne prišlo… a tak sa delím a podávam ďalej.

 

Ľuba

 

12 thoughts on “O anjelovi želaní

  1. Ja by som postupovala podobne, ako písali už vyššie. Ak by to bolo možné, dieťatko by som pohľadala. Možno by sa dalo aj jemu aj rodinke nejako pomôcť, ak by potrebovali akokoľvek materiálne či psychicky. To, čo robíte je krásne a ja určite rada pomôžem, ak by som mohla akokoľvek prispieť. Prosím, pokojne sa podeľte aj ďalej o to, ako ste pokračovali. Sme ľudia, a preto by sme si mali pomáhať. Tých dobrých je stále dosť 🙂

  2. Milá pani Ľubka,
    ja deťom vysvetľujem, (v prípade, že niekto blízky a drahý umrie…), že vlastne nezomrel, lne odišiel do nebíčka k Ježišovi a Márii a teraz sa z neba pozerá a dáva na dieťa dobrý pozor. A že raz, keď príde čas sa zase všetci spolu uvidíme a budeme sa veľmi tešiť a radovať spoločne s anjelmi. Pracovala som v škole, kde boli deti s rôznym postihnutím a chorobami a často sa stalo, že cez prázdniny to ktoré dieťa aj zomrelo a skrátka, deti ho už nevideli. Ale mali to vedomie, že je v nebi. Často sa mi aj stalo, že mi na hodine povedali napr. “Kike je už fajne, ona už je pri Ježišovi a nemá bolesti…” Rozprávať sa otvorene, pomodliť sa s dieťaťom, objatie a láska dokážu zázraky. I ja sama som sa niekdy pri modlitbe rozplakala, ale tak deti vedia, že je to “ľudské” a v poriadku. Prajem Vám nádherný, požehnaný čas, aby ste so svojou rodinou zažili toľko nádherných vecí, že ich nebudete vládať spočítať. 🙂 Alexandra

  3. Ľubka, takto by sme postupovali my –
    1. Je najpodstatnejšie to dieťa diskrétne nájsť- podľa písma- s pomocou učiteľky al. inak akokoľvek.
    2. Riešili by sme ďalší postup plynúc z toho, aký ten malý človiečik je, čo je preňho dobré atd. Dobré srdiečko nepochybne máš. Nepochybuj, nepochybujeme, že tvoje rozhodnutie bude a je správne, nech je akékoľvek. Pokojné sviatky. Iva & Igor
    Pozri: http://www.zomieranie.sk, alebo Poradenské centrum v Plamienku

  4. Vysvětlovat, Lubi, aby dětské srdičko rozumělo. Maminka ho nikdy nemůže opustit, i když by “odešla “do nebe. Můžeš si poslechnout nějakou přednášku od Ivanky Adamcové, třeba Ti to pomůže. Hodně stěsti?

  5. Modlím sa zato dieťa aj za teba Lubka, aby si našla správne riešenie. Rád je tu dosť a tvoje srdce cíti… ja prispievam posielaním lásky a želanímaby sa našla pomoc a posielam ju aj maminke… veď Anjeli to už zariadia???

  6. Možno, to dieťa potrebovalo iba nájsť toho anjelika, aby mu to dalo nádej, že sny a želania sa plnia…

  7. Prislo to k Vam aby ste videla aby ste spomalila a uvedomila si podstatu Vianoc a len s cistim srdieckom viete vidiet veci take ake su. Toto dieta ma zrejme choru maminku a nemyslim ze bude tazke ho najst. Ziada o pomoc a treba mu ju dat.Prosim najdite si cas a najdite toto dieta. A ked bude treba napiste mi ja rada pomozem.Stratila som maminku uz velmi davno vo veku dietata tak viem cim prechadza… Prosim nenechajte to tak.

  8. Dala by som vyrobiť anjelikov deťom a ako učiteľ by som s nimi veľa rozprávala…o zelaniach, prosbach a prianiach….intuitívne by som hľadala dieťatko ktoré mohlo napísať tento odkaz. Nasledne sa s ním opatrne porozprávala a snažila sa pomôcť.

  9. Ja by som reagovala tak ze by som sa snazila zistit cez ucitelov ci si nevsimli nejake dieta ci nieje v poslednej dobe ine.Smutne nebavi sa s nikym.A ak by sa naslo tak by som sa pokusila s nim porozpravat zavolat si niekoho z rodiny a vysvetlila im o co ide.Je to velmi smutne.A este by som asi zacala vytvarat takych anjelov po triedach so ziakmi urcite by sa potesili ze si mozu nieco vyrobit a aj dat so seba dolu to co ich mozno taxi cez taketo zelanie.Toto by som asi urobila ja.

  10. Urcite vypatrat dieta, ktore sa boji o maminku. Mozno situacia nie je az tak vazna, deti si narocne obdobia vysvetluju specificky. Ale mozno rodina potrebuje pomoc, ktovie, ako to zvlada otec, alebo co sa deje s maminkou, ktorej sa mozno predsa len pomoct da. Ak by naozaj riesili to najhorsie, treba zapojit aspon skolskeho psychologa, ktory vie dietatu setrne vysvetlit situaciu a uistit ho, ze maminka tu bude vzdy s nim s nim, napriek tomu, co sa momentalne deje/co sa bude diat. Drzim palce.

  11. Keďže sa to stalo v škole, tak by som o tom povedala kolegyniam a jednu hodinu by sme všetky obetovali aby sa takýto anjeli tvorili … možno iba v tých prvých ročníkoch, resp. druhých….a pred tvorenim by sme sa o tom rozprávali … každý by mal niečo povedať, svoj názor na takýchto anjelikov….a myslím si, keďže každý pedagóg má aj svoju ľudskú intuíciu, že tak by sa to dieťa dalo “vypátrať” bez toho aby tušilo o čo ide a potom sa s ním v klude a osamote o tom čo sa deje porozprávať … toto mi teraz spontánne po prečítaní napadlo …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.