Trochu iná Veľká noc :)

Úprimne- neznášam šibanie a polievanie. Ako dieťa, ešte v čase, keď sme sa vďaka Veľkej noci preháňali po potoku ( a mohli sme, aj keď bol sneh, naši zázrakom tento jediný deň v roku nemali nič proti), som si to užívala. Potom prišlo obdobie, keď som hľadala zmysel- a trošku sa ho dotýkala, hoci konkrétne v oblievaní a šibaní som ho nedokázala vidieť-predsa len som sa trochu dotkla toho, čo znamená, že Láska je nesmrteľná.

No a potom som zažila jednu celkom inú Veľkú noc. Náš milovaný ocko bol po porážke a zrovna cez Veľkú noc- sviatok, cez ktorý sme VŽDY boli ako rodina spolu, bol  v kúpeľoch. Vycestovali sme bez zaváhania. Poprosil nás o prúty- korbáče a vajíčka sme robievali vždy všetci spolu. A tak sme prišli- všetci- tri generácie sa tlačili v tom minipriestore rozhodnuté užiť si to, čo vždy- rodinu . 🙂

 

Sadli sme si v kúpeľnej izbe a  pustili sa do výroby korbáčov. Môj manžel držal prúty, otec zaplietol rúčku a …zrazu si nevedel vybaviť, ako sa to robí. Proste si nedokázal spomenúť. Po viac ako šesťdesiat rokoch pletenia úplné okno.

-Ukážem ti to?- spýtal sa ho môj manžel.

-Nie! Ja si spomeniem, ako ma to moja mama učila! – odpovie otec – 70 ročný pán -a skúša… Pokus, omyl, pokus, omyl, omyl… Nevzdáva sa, až si nakoniec neposlušné prsty spomenú a korbáč je na svete, hoci „moja mama“, ktorá ho to učila, nežije už viac ako 30 rokov.

A ja si uvedomujem, ako to, čo robíme, tvoríme, čím žijeme s deťmi, ostáva hlboko v nich. Tak hlboko, že nás to prežije… Ba dokonca to prežije aj zlyhanie mozgu, pamäte, či motoriky… Také hlboké sú naše stopy v životoch našich blízkych, že stojí za to ich vedome, s otvoreným srdcom tvoriť. Aby nás podržali, keď bude treba…

Bola to zrazu celkom iná Veľká noc. Z korbáča, ktorý vyzeral trošku kostrbato, bolo hmatateľne cítiť, že to, čo nás prežilo, je Láska.

Láska, ktorá má mnoho podôb. Jednou z nich sú tradície, rodinné zvyky, rituály, modlitby, poďakovania, každodenné drobnosti, rozhovory, ktoré si v spoločných chvíľach dávame navzájom do daru. Sú silnejšie ako čokoľvek- budem sa na to snažiť myslieť vždy, keď takto budeme so svojimi deťmi, vnúčatami, pravnúčatami… Lebo tak s nimi budeme, aj keď tu nebudeme.

Babička sa iste v nebi usmieva. Krásnu veľkú noc, babi!

Krásnu veľkú noc aj nám všetkým. Nech sa v nás vie znovuzrodiť Láska vo všetkom, čo  robíme.

One thought on “Trochu iná Veľká noc :)

  1. Nádhera, ako vždy Ľubka – presne tak tí ktorí od nás odišli žijú láskou ktorú nám dali a spomienkami na spoločne strávené krásne chvíle stále s nami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.