Zakliata škola

MHD. Sadnem si do štvorky oproti starej dáme s chlapcom. Ten má pod nohami aktovku a nahlas slabikovane číta názvy zastávok tak, ako ich “premietajú” nad kabínkou vodiča.

-Nasleduje zastávka : Za-klia-ta -ško-la- Bu-da-tín-ska…

-Aká škola?- spýta sa babička.

-Zakliata! -odpovie presvedčivo chlapec, nápis už je dávno preč, takže babička mu ho nemôže dať prečítať ešte raz. Pozrie mu s úsmevom do očí a spýta sa:

– A to je aká?

-No, presne taká istá, ako tá, do ktorej chodím…

-???

– No -vyzerá ako obyčajná škola. Aj všetci si to myslia. Ale pre mňa je zakliata. Nech robím, čo robím- stále je to zle. Pritom robím všetko tak, ako povie pani učiteľka a ona hovorí, že to jej robím naschvál a potom mi to vždy preškrtá a  mne sa zdá, že som urobil všetko tak, ako povedala a ona na mňa kričí, prečo ju nepočúvam. Keď čítam, všetci ma opravujú a smejú sa a vravia, nech si nevymýšľam. A musím sedieť a mlčať a ani sa nehnúť. A na polroku dostali všetci veľkú jednotku, alebo dvojku, len ja som dostal trojku… a mama plakala a ja som už nechcel do tej školy chodiť, keď je z toho pani učiteľka nahnevaná a mama smutná – ale ona povedala, že musím. A potom som prišiel na to, že v škole je to ako  rozprávke, tam,  kde bol zámok zakliaty na starú barabizňu a boli v ňom všakovaké potvory a dobiedzali a vysmievali sa princovi, ale on sa nedal a rok čo rok tam slúžil a nevzdal sa, aj keď mu zle robili a potom sa to všetko zrazu odklialo a bola tam princezná a zámok a kopa pokladov… a potvory sa premenili na dobrých ľudí  a princa, čo to všetko vydržal a odklial, si tá princezná vzala a už  mu nikto nerobil zle ale všetci ho obdivovali a klaňali sa mu a ďakovali, že ich vyslobodil.

– Si si čítal rozprávku?

-Nie, mám ju nahratú, počúval som. A babi, ty si vravela, že aj u vás bola taká zakliata škola raz, že babička ničomu nerozumela…

– To bolo iné…To do meštianky prišli maďari  zrazu sa všetko muselo učiť a hovoriť po maďarsky a každý, kto prehovoril slovensky, dostal trstenicou….  To boli iné časy.

– Nie, babi, to je to isté – ja v našej zakliatej škole tiež ničomu nerozumiem… A ako to dopadlo?

-Prešlo to…

– No vidíš. Aj u nás to prejde. Zatiaľ iba ja viem, že som princ. No keď prídem na to, ako sa to dá všetko odkliať, z pani učiteľky bude princezná a ja si ju vezmem za ženu a privediem ju mame a ona jej napíše, že som princ na veľkú jednotku a vieš čo? Napíše ju všetkým aj tým, čo sa mi smiali , lebo bude moja žena a budeme odkliati a spravodliví a sporavodlivé je, aby všetky mamy boli šťastné.

-Všetky mamy?

-No! Veď moja na vysvedčenie plakala, lebo som nemal jednotku! A keď bude škola odkliata, dáme jednotky všetkým a všetky mamy  budú šťastné. Tak.

Babička chlapca pritúli-

-Ty môj princ! Som šťastná, že ťa máme! Si úžasný. A ďakujem, že si mi povedal o zakliatej škole…

 

Sedím tam a žasnem. Koľko sily a odvahy v jednom chlapcovi- pardón- princovi… Dúfam, že cez takéto deti a ich vieru budú raz všetky naše školy odkliate. Že sa tak dotknú sŕdc učiteľov a rodičov, že zaženú všakovaké potvory zo zakliatych škôl a… budú môcť byť naplno princami takí, akí sú… a že ich tak dokážeme vidieť.

A tiež verím, že táto sila malého princa rozžiari slnko v duši každej mamy, bez ohľadu na to, akou známkou jej dieťa hodnotia. Lebo tie deti si to zaslúžia.

Dnes som zažila niečo neobyčajné. Skeptik by povedal, že som si vypočula malého dyslektika počas jazdy autobusom.

No ja viem svoje – stretla som ozajstného princa. A v duchu som sa modlila, aby ho dokázala stretnúť aj jeho mama, učiteľka, každý… a aby aj cez zachytenie jeho príbehu odklial aspoň jedno srdce, ktoré spôsobuje, že mnohé naše školy sú miesto základných zakliate.

 

 

3 thoughts on “Zakliata škola

  1. Ďakujem obom- aj za list, aj za zdroj uverejnenia. Je to naozaj super lust a momentálne nadmieru aktuálny. Ľuba

  2. Možno nielen pre princa z autobusu a jeho maminu odkaz pani riaditeľky na stránke jednej z prievidzkých stredných škôl pred tohtoročnými maturitami. Veď fantázia môže byť dôležitejšia ako vedomosti:

    Jeden riaditeľ školy v Singapure napísal rodičom svojich žiakov list, ktorý vyvolal na internete veľké vzrušenie. V tomto liste načrtol niektoré veľmi dôležité pravdy, ktoré by nemali zostať bez povšimnutia ani zo strany veľmi tvrdohlavých rodičov.

    O tieto pravdivé a múdre slová by sme sa s vami radi podelili.

    „Milí rodičia, vašim deťom čoskoro začnú skúšky. A ja viem, že budete silne znepokojení nad otázkou, či vaše deti v týchto skúškach uspejú.

    Majte ale na pamäti toto: medzi žiakmi, ktorí budú v tejto dobe robiť skúšku, bude umelec, pre ktorého jedinou nutnosťou v živote nebude dokonalé ovládanie matematiky. Bude medzi nimi tiež podnikateľ, pre ktorého prácu dejepis alebo francúzska literatúra nebudú mať prvoradý význam. Bude tam tiež hudobník, ktorý nebude potrebovať chémiu. Alebo športovec, pre ktorého budúcnosť bude mať telovýchova resp. šport väčší význam ako fyzika.

    Bude veľmi dobré, pokiaľ vaše deti absolvujú skúšky s dobrými výsledkami. Pokiaľ sa to ale nepodarí, nechovajte sa tak, aby ste ich zbavili sebadôvery.

    Povedzte im, že je to normálne, že je to jednoducho skúška. A že sa im môžu v živote podariť veci, ktoré budú znamenať oveľa viac. A tiež by im bolo dobre povedať, že ich budete mať radi a nebudete ich súdiť bez ohľadu na to, aké výsledky v skúškach dosiahnu. Dôležité je len to, aby k nim pristúpili zodpovedne a s plnou vážnosťou.

    Buďte tak láskaví a urobte to a potom jednoducho pozorujte, ako budú dobývať svet. Jedna nevydarená skúška alebo horšia známka im nevezme ich sny ani ich nadanie.

    A tiež vás prosím: lekárov a inžinierov nepovažujete za jediných šťastných ľudí na zemeguli.“

    Želám im aj vám veľa šťastia a úspechov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.